Život žraloka

Veľké modré oceány a šíre moria,
tam žraloky kraľujú, tam žraloky lovia.
Pláva si sám, veď čoho by sa mal báť,
skôr jeho sa rybky boja a snažia sa vyhýbať.
Keď otvorí papuľu, v nej ostré zubiská,
odraz slniečka sa na nich zablýska.
Nad hladinou sa špicatou plutvou pýši:
„Ja som pán v tejto vodnej ríši!“
Oceánom si pláva, zablúdi medzi koráli,
„Čo tu jak prázdno, kam sa všetci schovali?
Dúfal som, že niečo pod zub nájdem,
som strašne hladný, kam teraz zájdem?“
Rybky sa ukryli, dobre žraloka poznajú,
keď sa blíži, z diaľky znamenia si dávajú.
Každá má svoj korálik, svoju skrýš,
prečkajú tichučko, ako v diere myš.
S prázdnym žalúdkom žralok odplával,
potravu viac medzi rybkami nehľadal.
Tak vidíte deti, dámy aj páni,
že aj žraloci môžu byť vegetariáni.

Autor: Iveta KlemanováKresba: Miroslav Domin